Diagnóza v čínskej medicíne

Diagnóza v čínskej medicíne sa sústreďuje okolo štyroch hlavných osí:

Vizualne pozorovanie: na získanie informácií o sfarbení pleti, vitalite, tvaru a stave jazyka, tvári, piatich orgánov, štyroch končatín, pohlavných orgánov, kože a výkalov.
Sluchové a čuchové pozorovanie (stará čínčina používa jedno slovo pre "počúvať" aj "čúchať") na získanie informácií o tóne hlasu, dýchaní, kašľaní alebo kýchaní, krknutí, črevnom chrumkaní, pachoch pacienta a jeho výkalov.
Rozhovor: na získanie informácií od pacienta o jeho chorobe, pocitoch, lekárskej histórii a životných návykoch.
Meranie pulzu: v čínskej medicíne sa pulz môže merať na zápästí, ale aj na člnku, krku a mnohých iných častiach tela.

Zoskupením týchto informácií terapeut analyzuje ich cez prizmu teórie čínskej medicíny, aby vyvodil stav choroby. Nie je to presne primárna príčina, ktorú treba liečiť, ale najhlbší poriadok, ktorý je potrebné obnoviť, aby sa chorý vyliečil. Takto čínska medicína lieči príčinu a nie príznak. V tomto prípade príčinou choroby nie je to, čo spôsobilo poruchu (nachladnutie, emócie, jedlo atď.), ale najhlbšia vnútorná nerovnováha, ktorá sa nazýva syndróm a ktorú je potrebné odlíšiť od príznakov vnímaných pacientom. Takýto príznak ako bolest hlavy tak môže byť spôsobovaný úplne odlišnými vnútornými poruchami. Samozrejme, príčina tejto poruchy sa musí liečiť, ale potom ide o prevenciu a nie o liečbu.